Štatistiky

Podľa údajov Eurofoud, ktorý vo svojej správe kumuluje štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Štatistického úradu a Sociálnej poisťovne, v roku 2010 bolo na Slovensku 448 051 ľudí, ktorí boli klasifikovaní ako ľudia s určitou formou zdravotného alebo mentálneho postihnutia.

Vo vekovej skupine 25-34 rokov (spolu 27 800 ľudí) bolo zamestnaných len 12,23 % ľudí z celkového počtu ľudí s postihnutím (spolu 3 400), 79,86 % bolo vedených v kategórii neaktívnych (teda mimo zamestnania, formálneho vzdelávania alebo rekvalifikácie) a len 7,91 % bolo vedených medzi nezamestnanými.

Veľkosť skupiny osôb so ZP v SR, marec 2014 (Sociálna poisťovňa):

  • Počet osôb so ZP, ktoré sú poberateľmi invalidného dôchodku predstavoval 240 000, t.j. zhruba 8.5 % z celého ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR (vo veku 15-64 rokov)
  • 75 000 pracujúcich poberateľov invalidného dôchodku, t. j. necelých 30 %

Osoby so zdravotným postihnutím z hľadiska zamestnanosti v roku 2013 (Sociálna poisťovňa, ÚPSVaR, Štatistický úrad SR, MPSVaR SR):

  • 7 z 10 dospelých ľudí so ZP teda zostáva mimo trhu práce
  • počet osôb so ZP evidovaných  ako nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bol 12 223, t. j. 3.06 %  zo všetkých evidovaných uchádzačov o zamestnanie.
  • Z celkového počtu poberateľov invalidného dôchodku je to len 5,26 %.
  • V zariadeniach sociálnych služieb je 19 005 osôb so ZP,
  • počet zariadení pre túto cieľovú skupinu v SR je 414.
  • Osoby so ZP celkovo tvoria až 75 % klientov v zariadeniach sociálnych služieb.
  • Tento počet osôb so ZP žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb predstavuje približne 8 % z celkového počtu poberateľov invalidného dôchodku.

Nízka miera registrovanej nezamestnanosti medzi ľuďmi s postihnutím je ľahko vysvetliteľná, nakoľko nie je pre túto skupinu ľudí zo zákona povinná, je dobrovoľná a teda im neprináša žiadne bonusy.

Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím

Hlavným nástrojom pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku, je forma chránených dielní a chránených pracovísk. Táto je definovaná v zákone o službách zamestnanosti 5/2004. Podľa údajov Eurostatu však verejné výdaje na opatrenia súvisiace so zamestnávaním ľudí s postihnutím v roku 2010 dosiahli sumu 22,7 mil. eur (v porovnaní napr. s Českou republikou, kde výdaje dosiahli sumu 119,7 mil.eur) a využilo ich 32 500 účastníkov (v ČR to bolo 119 700 účastníkov). V SR rovnako existuje povinnosť plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Táto platí pre zamestnávateľov s počtom 20+ zamestnancov. Povinnosť však možno nahradiť tzv. náhradným plnením (teda nákupom tovaru alebo služieb od chránených dielní). Podľa tvrdenia viacerých chránených dielni však opatrenie nie je veľmi uplatňované, nakoľko jeho plnenie nie je dôsledne kontrolované a pokuty za jeho nesplnenie nie sú vysoké.

Okrem fatálnych následkov aktuálnej situácie pre ľudí s postihnutím (život v sociálnej izolácii, vysoká miera chudoby medzi ľuďmi s postihnutím…), absencia ľudí s postihnutím v každodennom živote má negatívne dopady aj na ľudí bez evidentného postihnutia, najmä vo forme všade prítomnej intolerancie voči akýmkoľvek odlišnostiam v spoločnosti.

Fakty

  • viacero medzinárodných dohovorov garantuje ľudom s postihnutím právo na prácu a adekvátnu mzdu
  • miera participácie ľudí s postihnutím je v  SR veľmi nízka (miera neaktívnosti ľudí s postihnutím vo veku 25-34 rokov dosahuje 79,8 %)
  • miera zamestnanosti ľudí s postihnutím vo veku 24-35 rokov dosahuje len 12,2 % (v porovnaní napr. s Austráliou, kde je na úrovni 50,1 %)
  • miera verejných výdajov na oblasť podporovaného zamestnávania je v porovnaní s okolitými krajinami nízka
  • rozsah zákonných opatrení zameraných na podporovanie zamestnávania ľudí s postihnutím nie je dostatočný a miera vymožiteľnosti uplatňovania opatrení je nedostatočná